Syrin
Zlomené krídla
Bol raz jeden maličký vtáčik. Ten vtáčik miloval slobodu a všetky živé tvory. No ľudí sa aj trochu bál. Rád si len tak lietal po svete a sadal na vysoké stromy. Raz sa omylom dostal do mesta. Tam si sadol na malé okno. Okno sa otvorilo a vyklonila sa z nej strapatá hlava mladého chlapca. Keď uvidel vtáčika, usmial sa. Vtáčik zostal nehybne stáť. Keby bol človekom - povedali by sme, že zabudol zatvoriť ústa. Zahľadel sa do tých krásnych očí chlapca a sníval. Chlapec bol zas prekvapený, že vtáčik neuletel, keď otvoril okno. Odvtedy chodil vtáčik na to okno sedávať každý deň. Občas tam sedel bez pohybu aj pár hodín, len preto, aby uvidel chlapca. A keď chlapec neprichádzal, lámalo mu to srdce. Vtáčik sa zamiloval. Jedného dňa chlapec otvoril okno a vtáčik tam ako vždy sedel. Dal mu omrvinky, aby ho prilákal bližšie... A zrazu... Vtáčik ani nevedel ako, ocitol sa v zlatej klietke. Prvé dni v zlatej klietke boli pekné i napriek tomu, že chlapec vzal vtáčikovi slobodu. Venoval sa mu, dával mu lásku... No o pár dní ho vtáčik omrzel. Rozhodol sa, že si kúpi krajšieho a pestrejšieho vtáčika a že starého všedného vypustí. No nechcel ho pustiť len tak. Chcel, aby vtáčik už nemohol nikomu patriť a aby ho už nikto nemohol milovať. Chcel si ho "označkovať", aby všetci vedeli, že ten vtáčik bol jeho. Bol sebecký... A tak zlomil vtáčikovi obe krídla. Síce mu dal slobodu, no akú... Keď už nemohol nikdy v živote lietať, nemohol prežívať tie najkrajšie pocity, ktoré mu umožňovalo len lietanie... A navyše mu spôsobil bolesť. Nielen fyzickú. Vtáčik už nikdy nebol taký ako predtým... Chodil ako bez duše. Bál sa spoznať nového chlapca. Teda spoznať sa nebál. Skôr sa bál toho sklamania, ktoré mu spôsobilo toľko bolesti...
Tým vtáčikom som ja. Ty si ten chlapec... A tie krídla... Sú mojím srdcom... =(
Dátum vloženia 13. 5. 2007 20:38Tým vtáčikom som ja. Ty si ten chlapec... A tie krídla... Sú mojím srdcom... =(
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2894
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. len ja
no je to krasne...smutne
13. 5. 2007 20:43 - malý klaun
krasne a smutne...a ten koniec ani nebolo treba pisat...je to uplne jasne
13. 5. 2007 20:56 - HUD81
Nech zahoja sa boľačky,
nech skáčeš
spievaš
lietaš
miluješ...
Vtáčatko - neboj sa vzlietnuť zas, svet je plný lásky a krás...
13. 5. 2007 21:11 - Syrin (napísal autor básne)
Ja viem že svet je krásny...
Dlho som žila len pre svoje sny...
No nenastal konečne čas zobudiť sa?
Odhodiť staré rany, spomienky a tiaže,
Všetko, čo sa k môjmu pozemskému svetu viaže,
Spraviť sny skutočnými,
veriť sebe, veriť iným
Vrátiť slobodu môjmu srdcu i mysleniu,
Neoddávať sa len túžobnému sneniu?
Žijem pre Vás, pre ľudí...
No kto mi to rovnakou kartou oplatí?
Milujem... No oni mňa nie... Iný ma miluje... No ja jeho nie... Som opustený vtáčik bez krídel.... Tak kto mi ich navráti?
14. 5. 2007 12:12 - HUD81
Syrin ja nemám krídla na prídel
tie moje som už tiež dlho nevidel...
Verím však, že láska - lásku vytvára
dúfam, že bude menej takých čo zatvára
lásky dvere...
14. 5. 2007 12:24 - nezelana15
je to velmi kraaaasne.smutne ale krasne!nezavidim ti!
26. 5. 2007 16:54 - nereg. ludmilQa
bolo to krasne a zeroven take smutne...presne viem co citis aj mne sa to stalo... a obdivujem ta ako krasne si to napisala...ale hlavu hore...laska si ta raz znovu najde a vtedy budes prezivat najkrajsie chvilky svojho zivota...zas a znovu...
7. 7. 2007 18:54 - moma
Krásne veľmi sa mi to páčilo.
9. 8. 2007 10:58